Denníèek WA

Ale koleno stále nie je v takom stave, aby som si mohol dovoliť veľké výlety. Už i len bežné chodenie hore-dole po schodoch nie je nič príjemné. Predstava, že by som mal niekde pochodovať s báglom ma ani trochu v tejto situácii neláka. Navyše situácii v tejto časti Ázie je dosť zlá. Neviem ako dopadli Phi Phi, bol som tam dva-krát a v oboch prípadoch som to považoval za super krásne miesto. Šnorchlovanie v Maya bay (zátoka, kde sa točila Pláž) bol jednoznačne nezabudnuteľný zážitok. Toľko rôznofarebných rybyčiek v takom množstve som nevidel nikde inde na svete. Vzhľadom k charakteru ostrovov (malý ostrov bol neobývaný) to tam voda musela strhnúť úplne všetky. Bungalovy boli pár metrov od mora a prevýšenie ostrova oproti hladine (nerátajúc "kopec", na ktorý sa dalo vyliezť) bolo pár metrov. Vlna sa určite musela prevaliť skrz celý ostrov. :(

V Kambodži sme chceli pozrieť hlavne miesta vo vnútrozemí (teda plán bol letieť do Bangkoku a potom smer Angkor Wat) a vrátiť sa do Thajska a okúpať sa na niektorom z krásnych ostrovov. Veľmi sa nám páčilo na Koh Samet a už spomínané Koh Phi Phi. Krabi boli tiež pekné, ale nie až takto. To už bola viac turisticky obliehanejšia destinácia. Najhoršie to bolo na Pukete. To už bola iba obyčajná komerčná záležitosť. O štyri roky skôr to bolo ešte ako tak prijateľné miesto. Ale ak vám podnos na ulici každú chvíľu strkajú obrázky nahých ženských tiel, ktorým "vidno až do žalúdka", ťahajú vás za rukáv a permanentne sa vám vnucujú, tak po tomto sex-turistickom centre fakt netúžim.

Takže výlet asi presunieme na jeseň. Snáď už bude koleno použiteľné a cieľové destinácie radostnejšie.