Denníèek WA

Bol piatok večer a chystal sa do Prahy. Ešte ráno si priravil všetky veci a nechal ich v aute. Pred cestou zabehol domov. A tu sa to začalo.

Vyšiel z bytu, zabuchol a .... z hrôzou zistil, že kľúče od bytu zostali dnu. Keďže je to ešte nový barák, kde okrem neho býva už len jeden nájomník, ktorý tam nebol, tak začal telefonovať a zháňať niekoho, kto by mu mohol pomôcť. Žiadna kompetentná osoba nedvíhala telefón. V tomto strese si neuvedomil, že vyšiel z baráku a dvere sa za nim zabuchli. Nielenže sa nedostane do bytu, ale už ani do baráku.

Spomenul si, že dole je banka, tak skúsi tam zabúchať, či tam náhodou ešte niekto nebude, aby mu otvorili. Nič. Nikto to asi nepočul. Tak vytiahol platobnú kartu a odomkol si vchod do samoobslužnej zóny pre bankomat. Že odtiaľ by ho niekto mohol počuť. Opäť nič. Tu zrazu zistil, že fotobunka nereaguje a že sa nemôže dostať von. Niekto mu telefonicky poradil, že keď si vyberie niečo z bankomatu, tak to možno zafunguje a dvere sa otvoria. Strčil dnu kartu a vtom si uvedomil, že si nepamätá pin. Po chvíľke pátrania v pamäti si nakonieco spomenul a vyťukal ho. Vtom bankomat napísal, že error a zasekol sa. Našťastie v nejakom núdzovom režime po chvíľke vypľul kartu, ale väzenie sa neskončilo.

Búchal na dvere a nakoniec nejaký okoloidúci mu kartou zvonku odomkol. Stále sa však nemohol dostať ani do bytu ani do baráku ba ani do garáže k autu. Mal opäť "šťastie", niekto práve vchádzal autom zaparkovať, tak sa dostal aspoň k autu. Po pár telefonátoch mu kolega z práce doniesol náhradné kľúče od auta a tak nakoniec mohol odcestovať do Prahy. Rodičia mu potom autobusom do Prahy poslali náhradné kľúče od bytu.

Nakoniec to dopadlo šťastne, ale táto úsmevná story mu na čelo vytesala určite aspoň jednu vrásku.