Komunisti sa s nikým nehrali, kto nebol s nimi, bol proti ním. Rovnako ako Milada Horáková, ktorá sa nepodvolila a po vykonštruovan procese bola 27.6.1950 na Pankráci popravená.
Komunisti sa nechcu vzdáť svojej histórie, naďalej sa hlásia k strane z ktorej vznikli. Túžia opäť po vláde. Veria si natoľko, že neváhajú v deň, výročia jednej z najväčších krívd, zločinov, zasielať "lákavé" signály Paroubkovej ČSSD.
Komunisti sa nemenia, môžeme od nich čakať čokoľvek, ale mrazí ma, keď si uvedomím, že Paroubkovi vôbec nie je proti srsti myšlienka spoločnej ľavicovej vlády... Toto ma naozaj desí, rovnako ako to, že tomuto človeku podľa prieskumov verí 48% obyvateľov. Ale nečudo, keď si uvedomím volebné preferencie KSČM. Len sa divím, že ľudia tak rýchlo zabúdajú, že nepremýšľajú a vôbec si neuvedomujú, čo získali po osemdesiatom deviatom. Že sme sa všetci vymanili spod nadvlády komunistickej strany. Strany, ktorá si privlastňovala, čo ju napadlo, ktorá neváhala nepohodlných ľudí popraviť.
Komentáre
Vďaka za pekný odkaz,,,
sü to tupci
zamatova revolucia
A tak existuje skupina humanistov, co nevrazdila a skupina tupcov, co ich voli.
Politika dnešných
ich k vode. Apropos, to neboli len procesy s možnými odporcami režimu, oni mali aj také maslo na hlave, čo sa volá zločiny komunistov v Buchenwalde a kolaborácia s okupantami za protektorátu.
Je zvláštne, že
Tento dlh vznikol v dôsledku fungovania plánovanej ekonomiky (podstaty to komunistickej predstavy o ideálnej spoločnosti), ktorá z predvojnovej ekonomickej veľmoci spravila zaostávajúcu a v podstate rozvojovú ekonomiku.
Tento dlh vyrovnávame my a zrejme ešte jedna generácia. Tento dlh spôsobuje výšku našich platov, výšku dôchodkov a výšku nezamestnanosti. Tento dlh spôsobuje, že všetky technológie prúdia k nám, hoci pred vojnou to bolo naopak, a preto sme odkázaní na zahraničné investície. Tento dlh sa podpisuje pod tri štvrtiny zahraničného dlhu Slovenska a prakticky za celý dlh v Konsolidačnej banke, ktorý je dôsledkom privatizácie. Nie bezvýznamnú časť tohoto dlhu tvorí neschopnosť dvoch generácií žiť v zdravom ekonomickom prostredí a jej nezničiteľný reflex štátneho paternalizmu, čo vedie k nízkej podnikavosti a malej ekonomickej zodpovednosti každého jedinca, kvôli čomu sú vysoké sociálne náklady štátu.
Tento dlh považujem za oveľa väčší zločin, ako perzekúcie, ktoré sa v ČSSR dotkli v podstate iba pár percent ľudí. Tento zločin zničil prítomnosť dvoch generácií a ohrozil budúcnosť tej nastupujúcej.
Nerozumiem