Denníèek WA

Každú vec človek automaticky posudzuje podľa toho, na ktorej strane barikády stojí. Ak by som bol novinár, prípadne majiteľ média, tak budem volať po maximálnej slobode v publikovaní čohokoľvek, bez hrozby akýchkoľvek sankcií. Ak by som však bol politikom a média mi občas pomáhajú, občas škodia, tak budem volať po čo najväčšej kontrole. Ako to teda má byť???

Jednou zo znovuzískaných slobôd po roku 1989 je sloboda slova. Desí ma predstava, že niekde na úrade vlády vznikne komisia, ktorá bude cenzúrovať, čo môže a nemôže byť publikované. Taktiež mi nie je príjemná predstava, že majiteľ novín sedí nad šéfredaktorom a odškrtáva články, ktoré budu publikované, aby mohol vkľude zaspať bez obavy, že ráno príde exekutor s papierom, že článok v jeho novinách poškodil tú a tú politickú stranu a preto musí uhradiť všetky "napáchané" škody.

Na druhej strane, byť majiteľom úspešnej cestovnej kancelárie a dočítať sa v denníku, že cestovky pravdepodobne budú mať opäť problémy a že to asi postihne i tú moju, že teda lepšie sedieť doma a zrušiť zálohy, tak asi objednávam tank a idem na... proste, táto nepravdivá informácia, ma môže taktiež zrujnovať.

Ako nezúčastnený občan sa môžem len dívať či skrachuje cestovka, kde nemám peniaze alebo nejaký denník, ktorý si kupujem. Tieto veci sa ma bytostne nedotýkajú. Chem, aby média informovali čo najviac a o všetkom. Ale chcem, aby informovali pravdivo, aby všetko čo publikujú bolo dokázateľné a ak je to hypotéza, tak to tak musí byť prezentované. Ale i ta hypotéza by mala stať na nejakých overiteľných faktoch. Bohužiaľ prax je taká, že nie všetko čo je publikované, je i z hodnoverného zdroja...