Denníèek WA

Keď som šiel na prvý diel Kill Bill, tak som čakal, že tam bude kečup. Ale že ho bude toľko, to som nečakal. Scéna v reštaurácii, kde odlietávali ruky, nohy a striekala krv potokom, to bolo fakt dosť husté. Slabšie nátury zatvárali oči, ešte slabšie opúšťali sál. Na druhú stranu, musím priznať, že film sa mi páčil. Bolo jasné o čo ide, ale bolo to dobré spracované. I keď scéna v "Japonskom bare", keď B. prišla za Hattori Hanzom bola pre japoncov dosť netradičná. Asi to takto funguje v USA, ale za 3 týžnde v Japonsku som sa nestretol s takto drzím chovaním voči zákazníkom. Toho sú možno schopný američanie, ale nie japonci.

Tento-krát ma prekvapilo, jak málo bolo kečupu, teda v porovnaní s prvým dielom. Až na pár nepresvedčivých scén (ako keď sa B. vykopáva z hrobu: nebol by problém otvoriť tú rakvu, navyše keď mala so sebou nástroj na rezanie, to by sa nejako vykvrdlala, ale už by bola dosť pridusená a toľko hliny, čo mala nad sebou... hmmm) to bolo opäť precízne spracované, mnoho nápadov. Ale morbidné scény nesmeli chýbať ani tentokrát, scénka s vytrhnutým okom bola pekným rozuzlením. Záverečná scéna, kde bola skoro šťastná rodinka, nechávala divákov v očakávaní, ako to teda vlastne skončí? Dokončí svoj plán alebo nie?